Čauteee, to som zase ja Pepi, ďalších niekoľko dní strávených na výške, pribudli hlavne vedomosti -či už tie dôležitejšie, no aj tie menej dôležité. Nevadí, život nemôže byť jednoduchý, keby je jednoduchý tak je nudný!
Sám so zvedavý aký ohlas budú mať tieto viac školské blogy, práca sa aktuálne odsúva na vedľajšiu koľaj, no aj počas akademického roka budem chodiť do práce, síce sporadicky, ale budem.
Tentokrát ešte dlhšia odmlka, myslím že zhruba 3 týždne… Ospravedlňujem sa vám všetkým, no po 2 rokov dištančnej výuky na strednej ma čakalo nasťahovanie na internát a začiatok vysokej školy.
Ani nie v polovici septembra som sa rozlúčil s kolegami v práci. Doma si pobalil veci. Nahádzal ich do auta a vybral sa smerom na Česko. Došiel na intrák. Všade samí český Pepan, a ozývajúce sa ,, hele vole…“. V mysli si hovorím, že nehrozí aby som ja hovoril po česky. Prišiel som zo Slovenska, tak budem hovoriť po slovensky. A basta! Zabýval som sa a prišiel 17. september.
Škola začína. Skúška toho či sa sám dokážem donútiť do učenia. Chodiť na prednášky hoc sú nepovinné. A v neposlednom rade zvládnuť zápočty a následne skúšky. Veru, prvý deň je vždy náročný.
Prednášky na jednej budove, cvičenia na druhej. Do toho počiatočný stres z neznámeho prostredia a z neznámych ľudí 😀 Bol to taký malý boj, boj ktorý som našťastie vyhral. A dokonca mi ho spríjemňovalo trio pekných českých dievčat s ktorými som takpovediac neustále. Čo viac by si mohol taký 20 ročný chalan priať? 😀 😀
Prvý deň zvládnutý, ja vyčerpaný na maximum padám do postele… Fuj to bol za deň…. Predstava toho, že zajtra mám rozvrh od 7:00 do 19:00 bola pre mňa veľmi desivá, no vravím si, že predsa v práci som trávil aj 18 hodín. Tak predsa 12 hodín v skole musím zvládnuť.
Utorok som taktiež zvládol, a nejako podobne aj stredu. Niektoré predmety ma chytili hneď, niektoré zase sú také že to už ovládam z praxe a samozrejme, že mám aj predmety ktoré z duše nenávidím a trpím na nich 🙁 . Po každej prednáške s malou dušičkou za prednášajúcim, uistiť sa že ma nevyhodia zavretým oknom za to že všetko budem vypracovávať v slovenčine. Nie vždy som sa stretol s kladnou odpoveďou, no aj napriek tomu si idem svoje a robím všetko v slovenčine. Dostali sme prvé úlohy, zadania, protokoly a podobne. Ako jediný Slovák z celého odboru( skoro 50 študentov) som bol aspoň zaujímavý, a moje babské trio bolo stále okolo mňa a učil som ich po slovensky 😀
Na štvrtok a piatok sme mali naplánovanú prax v teréne. Štvrtok ráno, obliekam nové montérky, obúvam “ traktorky“. Sadáme do pristaveného školského autobusu a vydávame sa na cestu po okolí. Totižto dnešná prax je zameraná na pôdu a ukážky rôznych pôdnych typov poľnohospodárskej pôdy. Ide s nami náš prednášajúci, ktorý už má asi nejaký ten rok po dôchodku… Mne sa môjmu spolužiakovi podáva rýle so slovami :,, Kluci, potřebuji jámu alespoň metr hlubokou, tak kopte!“ No paráda. Po polhodine jama vykopaná, a prednáška v teréne môže začať. To isté nás čakalo v piatok… Piatok večer si obväzujem prasknuté mozole na rukách a vlastne som rád že som si vybral tento praktický odbor, že radšej vonku na praxi ako v triede nad knihami 🙂
Prvý týždeň som zvládol. Bol som sám na seba pyšný a spokojný so sebou, hoc som vedel že mám celý víkend čo robiť…. Večer čo večer som volal s kolegami z práce, pýtal sa ich ako oni, oni sa pýtali mňa ako na škole, každý telefonát som si vypočul ako tam chýbam, ako nemá kto robiť…. a ja som im rozprával ako mi chýbajú oni, ich vtipy, spoločné ranné kávy, ľudskosť, „otcovská ruka“ ktorá vie pohladiť, poradiť a pomôcť, no aj dať jednu „rodičovskú“ cez ústa. Ešte pred tým ako som vôbec odišiel na výšku, jeden môj kolega mi vraví:,, Nie, že nám v tom Česku urobíš hanbu!!!!“
Síce mám za sebou iba 2 týždne, no vravím,, Nebojte, nerobím vám hanbu, dali ste mi maximum, no ešte je stále veľa vecí ktoré ma musíte naučiť a prosím keď prídem do práce, dúfam že tam nájdem tú istú partiu ako keď som odchádzal.“
Slová došli. Energia dochádza a priamo na stole mám hŕbu so skriptami a zošitmi. čakajú ma prvé testy, skúšania a podobne. Teraz to bude ešte väčší boj. Dva týždne som zatiaľ vyhral, no vojna je ešte len na začiatku.
S obrovskou pokorou v srdci a hlavou sklonenou k tej vzácnej zemi váš Pepi
P.S. Ďakujem všetkým za milé komentáre, správy, za to že mi držíte palce a veríte, že to zvládnem. Nebojte sa, neurobím nikomu hanbu a zvládnem to!
ĎAKUJEM!
Prečo štúdiu v Česku?Bloger sa pritom... ...
Celá debata | RSS tejto debaty