Čauteee, to som zase ja Pepi, ďalších niekoľko dní strávených v práci, pribudli zážitky-či už tie krajšie, no aj tie horšie. Nevadí, život nemôže byť jednoduchý, keby je jednoduchý tak je nudný!
August nám pomaly končí. Posledné dni sú upršané, tak po niekoľkých mesiacoch chodíme domov ako normálni ľudia. Mne osobne to dáva viac času na oddych, regeneráciu, ale určite aj čas na zamyslenie. Predsa len, čas školy sa blíži raketovou rýchlosťou, hoci mi príde, že len pred pár dňami bol máj a ja som začal deň čo deň chodiť do práce. No ale tieto blogy nie sú o mne, teda nie len o mne. Nerád som centrom pozornosti 🙂
Okrem viac času na všetko možné, vznikol mi čas na to aby som vnímal aj to čo sa deje viac okolo mňa, teda ,, čo beží vo svete“. Ďalšie vlny korona vírusu, obmedzenia, festivaly, kultúrne akcie, spoločenský život, čas dovoleniek.
Ufff, aký spokojný život som mal dokiaľ som o tých všetkých veciach ani nepočúval. V traktore sa mi z rádia ozývali „vypalovačky“ zo Spotify a ja som si žil spokojne v mojej kabíne traktora.
Korona vírus? Karanténa? My žijeme každý deň v karanténe nášho traktora 😀
Obmedzenia? Pre nás? Nezasejeme, tak nebude nikto nič jesť. Ešte mám v živej pamäti nočné zákazy vychádzania a my sme siali čo to dalo 🙂
Festivaly, kultúra, spoločenský život? Uzavretá partia pár ľudí s ktorými trávim celé dni, moja rodina ani priateľka ma ani nevidia(už ex-priateľka, lebo veď so mnou sa nedá žiť, keď ja furt len tie traktory :D).
Ale tak nemôžem byť tak negatívny. Tak ale dnes si dáme trošku retrospektívy.
19.4.2020. Nedeľa 22:32. Au, kríže ma zase zrádzajú. To bol zase deň. Hrozné počasie, ráno obrovská hmla, sejeme cukrovú repu. Robíme 14 hodín denne. Je nočný zákaz vychádzania, korona vírus zúri naplno. Policajti ma prísne skontrolovali a vyzvedali odkiaľ idem a prečo idem cez zákaz. Sprcha za mnou, ležím v posteli, a zrazu mi cinkne správa na telefóne. Pozriem sa lepšie, dlhoročný kamarát žijúci v Anglicku mi posiela fotku- na fotke je titulná strana časopisu the Sun. Stredom je nápis :,, Thank you to British Farmers.“ Vo voľnom preklade:,, Vďaka vám, britskí poľnohospodári“.
13.4.2020. Pondelok 7:13. Sedíme na šatni, z rádia počuť moderátora ako hovorí o sprísňovaní opatrení, nočnom zákaze vychádzania, o tom ako vedci sa pokúšajú vyvinúť vakcínu a mnoho iného. My postupne prestávame chápať tomu všetkému čo sa deje. Vravíme si ako je táto doba celá naopak. Postupne dospievame k názoru: Z televízie, z internetu, rádia a všetkých možných médií počúvame denne o hviezdach, o červených kobercoch, žiare reflektorov, bleskov foťákov… Sú na nich herci, herečky, speváci, celebrity a celeb“ritky“. Čo sú nám teraz platný ? Oni sú niekoho idolmi? Čím? A kto píše o nás? Kto nám ďakuje a dáva červené koberce pod nohy? Pre koho sme my idolom? Robíme prácu ktorá je nezastupiteľná, robíme ju srdcom a do vypustenia duše. Nečakáme, že dostaneme červený koberec pod nohy. Nečakáme obdiv, uznanie, poklonu. My sami prichádzame so sklonenými hlavami a ešte v obchode si vypočujeme ako potraviny idú cenou hore a predsa za to môžeme my poľnohospodári.
Ako posledný bod dnešného blogu mi prišlo na pamäť jedno meme z tej doby, kde stálo: Vyjadrenie svetovo uznávanej biologičky,, Messi zarába milióny mesačne, my ani nie 2000 . Choďte teda za Messim nech vám dá vakcínu.
Čo nám plynie z tohto? Na aké úskalie som týmto poukázal?
Každý si nájde v tomto to svoje. Je toho veľa. No ja osobne sa zameriam na to hlavné- Idoly.
Koho máte ako idola vy? Aké idoly dávame našim deťom? Sú to herci? Speváci? Celebrity? Športovci? Alebo nájde sa aspoň jeden kto má ako svoj idol poľnohospodára? Táto prazvláštna doba nám ukázala ako dokážeme žiť bez nich, ako je to všetko len niečo pseudo, ako to funguje aj bez Oscarov, Zlatých glóbusov a všade pretŕčajúcich sa celebritných zadkov. No zároveň nám ukázala ako sa nedá žiť bez poľnohospodárov. Teda veľa ľuďom to neukázala ale ja sa snažím to zvrátiť. Uvedomovali ste si to? Práve keď vy ste začínali váš home office, my sme valili na plné obrátky, žiadne zákazy, žiadne obmedzenia. Veď aj vy očakávate každé ráno ten chlieb v regáli, no nie? Je toto všetko správne? Nás beriete ako samozrejmosť, našu prácu, naše výsledky celoročného úsilia premenené šikovnými rukami pekárov. Keď sa opýtate detí, čím chcú byť, koľko ich napočítate ktoré povedia že chcú byť spevákmi, hercami, celebritami, doktormi, právnikmi. No koľko ich povie že chcú byť traktoristami, poľnohospodármi.
Myšlienky a pocity boli povedané. Otázky boli položené. Ako si na ne vy sami odpoviete, to je len a len na vás.
S obrovskou pokorou v srdci a hlavou sklonenou k tej vzácnej zemi váš Pepi
Celá debata | RSS tejto debaty