Čauteee, to som zase ja Pepi, ďalších niekoľko dní strávených v práci, pribudli zážitky-či už tie krajšie, no aj tie horšie. nevadí, život nemôže byť jednoduchý, keby je jednoduchý tak je nudný!
Žatva nám skončila (nepočítam špeciálne plodiny), tak v poľnohospodárskom kalendári sa posúvame na požatevné práce- lisovanie slamy, diskovanie pôdy, sejba medziplodín a pod.
Pondelok 5:20. Zvoní budík, treštím po ňom plnou silou. Ach, aký som unavený, spánkový deficit je obrovský a voľný víkend ho zmiernil len minimálne. Nevadí, hodím montérky, sadám do auta a idem do práce. Ranné zadelenie prác je ospalé, prischne mi odvoz balíkov slamy. V pohode, to bude dobrá robota. To som ešte netušil , že som sa prerátal!
Začali sme teda odvážať, prvá fúra, druhá, tretia…. Obed? ale prosím vás, o 13:30 som dostal studený ešus( obedár) so slovami:,, Ale nesmieš zastavovať, musíš sa najesť postupne po troche“. Nevadí, na to som si už zvykol, myknem hlavou, zabuchnem dvere traktora a už pálim na cestu. Obed, ktorý bol mimochodom bez chuti, som postupne zjedol, no posledné sústo som si dával až o 15:30. Ľudia v kancli si povedia Hurá! máme fajront. Ja? O 15:30 som prvýkrát zhasol motor aby som mohol vyskočiť a ísť vykonať potrebu a trošku pretiahnuť nohy. Že ja blbec som išiel. Touto mojou prestávkou som „narušil“ harmonogram toho v ktorom úseku cesty sa stretám s mojimi kolegami. A už je malér na svete. Idem si svoje maximálne tempo (43km/h, skutočne viac z toho nevytiahnem) zatočím do ostrej zákruty do ktorej nevidím a…
Strhávam volant, vyletím na chodník šťastie, že práve v tú chvíľu nikto nešiel po ňom. Ja a kolega sme sa stretli v najhoršom možnom mieste v obci…. chýbalo pár centimetrov a na rodinnom dome strhnem strechu a kolega skončí v potoku. Už len počujem krik z vysielačky :,,To ako jazdíš po tej ceste!!! Chceš niekoho sundať!?!“ Ja som bol rád, že sa nič nestalo a nebol som schopný slov, po chvíľke ticha som sa zmohol len na:,, Prepáč, naozaj prepáč, bola to moja chyba.“ Ja otrasený z tejto situácie zložím nohu z plynu, a snažím sa urovnať si myšlienky a sústrediť sa na šoférovanie. Ou nou! Druhý kolega, sa vyrúti spoza tiahlej zátačky. Ja som len schopný skočiť na brzdu a stiahnuť sa do priekopy. Uf, to bolo o vlások! Pozriem do spätných uvidím asi 20 m dlhý šedý fľak ktorý som vytvoril gumami a v duchu si vravím :,, No ty kokos, to bola iná tesnotka!“ Znovu počujem y vysielačky spŕšku nadávok na moju adresu.
Čo nám plynie z tohto? Na aké úskalie som týmto poukázal?
Áno, určite z časti na mladícku zbrklosť za volantom, ktorá je viditeľná denne na mladých šoféroch áut, o to horšie keď šoférujete cca 24 ton vážiaci kolos. No o to až tak nejde.
Oveľa väčším celoštátnym problémom sú cesty. Jasné, pred voľbami sa každý primátor a župan ukazuje ako opravuje cesty. Ale aká je skutočnosť? nová cesta(koberec) nám zrazu schudol o 20 až 50 cm…. Ako to je možné? stará cesta mala kľudne 7 metrov, no tá nová má zrazu šírku iba 6,5 metra. Hmmmm? Cesty druhej triedy? Tie sú v tak katastrofálnom stave, že by sme sa mali hanbiť. Šírka? O niečom takom sa ťažko baviť, zhruba 6.5 metra , žiadne krajnice, a okraje ciest sa sypú a sú nepoužiteľné na jazdu. Obieha ma auto? Musím uhnúť až do trávy, spomaliť na pár km/h vedľa cesty aby malo dostatok priestoru. Ide predomnou cyklista? musím spomaliť a ísť za ním. Chcel by ma obehnúť kamión nad 7,5T? Nehrozí! stretneme sa 2 proti idúce traktory, obaja máme 2,95 metra(dajme tomu +-3 metre) odpočítajme rozsypaný okraj ciest, a nejakú rezervu aby sme sa nešuchli spätnými, kam sa dopočítame? Dopočítame sa k tomu že jeden musí zastaviť a zahnúť do trávy aby druhý mohol prejsť. Museli si vypracovať pravidlo: Plný má prednosť! Tak smola, vždy musí jeden z nás zastaviť a tak vytvoriť aj kolónu. Prejazdná výška? Na Slovensku je zákonná výška 4 metre, (ak je v určitom úseku nižšia, musí byť označená náležitou značkou) a realita? Najvyšší bod traktora je vo výške 3,2m. Chudák traktor každý jeden prejazd, otrieskam, svetlá, maják, strechu, náklad atď. spravím si škodu? Môžem sa sťažovať aj na lampáreň a bude to zbytočné. Ani to stromoradie popri ceste sa v tomto štáte nedá aspoň raz za rok orezať…. Kde to sme? Ja sa neuhnem na bok cesty aby som nepoškodil traktor, autá ma nemôžu obehnúť, a už ja ako šofér traktora som arogantný lebo nepustím nikoho pred seba. Ja si vypočujem celý slovník nadávok, dokonca ma niektorí vybrzdia!!!!
Čo viac môžem k tomu povedať, dlhodobo hlava v smútku, ale toto by si mali všímať tí kompetentí, od nás poľnohospodárov požadujú xy vecí, zbytočnú byrokraciu, kontroly, presné postupy a podobne no keď mi im napíšeme a skromne prosíme aby spravili niečo čo bude všeobecne prospešné, tak nás odpálkujú tou najrýchlejšou cestou.
Čo už. Na dnešný večer stačilo. Ďalšie úskalia nabudúce.
S obrovskou pokorou v srdci a hlavou sklonenou k tej vzácnej zemi váš Pepi
No prosím - aký zaujímavý blog zo života... ...
Celá debata | RSS tejto debaty