Pepi a jeho život v poľnohospodárskom podniku

Ako vážne? Si ty normálny? Prečo si sa radšej lepšie neučil? Mal si ísť na IT-čko!

Hej, hold up! Dáme sa trošku do obrazu.

1.Áno, som normálny

2.Nie, nie som normálny

3. Moja stredná bol gympel, mal som excelentné výsledky a pokračujem na výšku s Agro zameraním

4. IT-čko? počkaj, počkaj, jedol si už dnes? vieš akú úlohu má poľnohospodár v každej jednej krajine sveta??

Ale už skutočne pekne po poriadku, začneme úplne od základu.

Čauteeee, ja som Pepi, ktorý pracuje v poľnohospodárskom podniku na severe stredného Slovenska, pracujem ako multifunkčná osoba, raz za volantom traktora, raz za volantom služobného auta, inokedy ako dielňa majster, inokedy kydám hnoj zvieratám. Smrdí vám táto práca? Určite každý jeden z nás pozná reči typu :,,Ak sa nebudeš dobre učiť, budeš pracovať pri prasiatkach!“ Ja som čerstvo vyšiel z gymnázia kde som sa špecializoval na biológiu a chémiu, a predsa pracujem aj pri prasiatkach…. Aj vám to nesedí? nie ste jediní 🙂

Je práve len pár dní po tom ako u nás skončila žatva, počas ktorej som každý deň v práci trávil 14 až 17 hodín. No ale predsa ja nie som jediný taký, veď aj moji kolegovia, aj zopár tisícok ďalších na celom Slovensku. Ešte jedna otázka, viete koľko % ľudí je zamestnaných v poľnohospodárstve u nás na Slovensku? Podľa posledných údajov je to zhruba iba 3%. Čo myslíte, málo či veľa? Ja nemám v pláne moralizovať, generalizovať a začať negatívne hneď na začiatok . Aj keď uznávam určite to príde:( Nič siahodlhé, nič náročné na dnes, aj faktov stačilo, aj všetkého ostatného, no už v ďalších dieloch sa dostaneme k zásadným problémom, úskaliam, polenám ktoré nám štát, no i bežní ľudia hádžu pod kolená. Ukážeme si ako náročný je každý jeden deň za volantom tých obrovských kolosov, ako je náročné jednať s ľuďmi, ako zvládať spánkové deficity, no aj to ako zvládať krízové situácie ktoré sa dejú na dennom poriadku, ale určite ukážem aj stránky, ktoré jednoducho vo fabrike nezažijete- dobrosrdečnosť malého tímu, jednoduchosť „obyčajných“ traktoristov, ktorí sú mnohokrát vzdelanejší ako nejaký inžinieri, krásne východy a západy slnka, pocit práce ktorú vidíte za sebou, pocit keď prichádzate do obchodu a uvidíte tú múku a ten cukor a viete že to je práve ten kvôli ktorému ste znášali neznesiteľné teploty a robili neskutočné hodiny.

Na záver si myslím že bude bohato stačiť jedno zamyslenie: Jedol si dnes? Áno? A poďakoval si poľnohospodárom?

S obrovskou pokorou v srdci a hlavou sklonenou k tej vzácnej zemi váš Pepi