Pepi a jeho život v poľnohospodárskom podniku

Čauteee, to som zase ja Pepi, ďalších niekoľko dní strávených v práci, pribudli zážitky-či už tie krajšie, no aj tie horšie. Nevadí, život nemôže byť jednoduchý, keby je jednoduchý tak je nudný!

Po dlhej odmlke sa znova hlásim. Ubehli viac ako 2 týždne, ja v túto chvíľu sedím na internáte, a pripravujem sa na začiatok vysokej školy. Hlava plná, a retrospektívne si spomínam na celé leto, no spätne si čítam aj moje blogy.

Dnešný blog preto bude odlišný od tých predchádzajúcich, dáme si pauzu od starostí a radostí poľnohospodára. Vrátime sa k blogom, možno zodpovieme niektoré otázky a aj na niekoľko odpovedí na komentáre bude priestor.

Hneď po prvom blogu som objavil komentár- ,,Roľník bol vždy iba bitý!“ Mne ostáva len súhlasiť, ja sa nesťažujem, len konštatujem. Hŕstka ľudí ktorí majú lásku a cit k prírode a pôde sa snaží udržať to všetko v chode a každí kto môže mu hádže polená pod nohy. V dnešnej dobe to nie sú priamo polená, no sú to kontroly z ÚKSUP-u, hliadky štátnej a mestskej polície, inšpektori ŽP. My nevzdorujeme, nastavíme aj druhú stranu tváre. Nemáme sa čoho báť. Doteraz nikto z vyššie spomenutých neuspel. Niektorí z nich nás dokonca začali ľutovať, že dnešným ľudom „hrabe“ a stačí že vidia traktor na poli tak určite ide o nejakú nekalosť. Ach jaj, kam sme to dospeli?

Po druhom blogu som sa dozvedel, že vlastne práca traktoristu je citujem ,,Priam dobrodružná“. Fúúúúha, to veru počujem prvýkrát. Väčšinou počujem názor typu:,, Veď to celý deň iba sedíš a krútiš volantom!“ Ľudia, keby viete ako veľmi sa mýlite. Obzvlášť ľudí ktorí skáču pred traktor na prechod pre chodcov, prosím vás, ja skutočne nezabrzdím 30 až 40 tonový kolos na pár metroch. Nie jeden raz, ani dva razy. Možno tak miliónkrát som za 3 mesiace zažil situácii kde šlo o život. O ten môj nie. Ja zvyknem už dlhé roky hovoriť:,, Ja idem opatrne tým traktorom, no keď ide blbec oproti, ja môžem ísť akokoľvek opatrne, tak on do mňa narazí!“ Tento prípad len potvrdzuje nehoda motorky a traktora (kto nevie prikladám link https://www.topky.sk/cl/10/2134935/Tragicka-dopravna-nehoda-pri-Ilave–O-zivot-prisiel-motocyklista–narazil-do-traktora ) nepoznám šoféra traktora, no viem sa vcítiť do jeho kože, pamätám že pár dní po tej nehode kolovalo po internete video tejto nehody, a na ňom je vidieť že traktorista robil čo mohol, išiel pomaly, bezpečne, no ten blbec išiel oproti ako blázon.

Po nasledujúcom blogu som sa dokonca dozvedel že si myslím o sebe že som „nenahraditeľný, a takých sú plné cintoríny“. Ja som nahraditeľný, ako všetci. Aj môj šéf tvrdí aké zástupy stoja za družstevnou bránou a chcú ísť pracovať. Zakaždým ma to pobaví keď to počujem z jeho úst a s kolegami ho vždy vyzveme na to aby nám ten zástup za bránou ukázal 🙂 Takisto som sa tam dozvedel že keď takí ľudia chýbajú tak sa zvýši platové ohodnotenie. Z čoho zvyšovať platy, keď ľudia chcú pečivo a potraviny za čo najnižšie ceny?? To vôbec nie je priamo úmerné. Či podľa vás áno? Potraviny idú cenou nahor a už poľnohospodári sú tie mrchy nenažrané ktoré chcú viac peňazí !! Ako vážne ľudia?? Sami idete proti sebe a protirečíte si. My to nerobíme pre peniaze. Keby áno, dávno by sme to nerobili. To musíte milovať na 100% Musíte byť zručný, mať „sedliacky“ rozum, intuíciu. Tu ide o lásku k pôde o vzťah ktorý má máloktorý človek. Láska k nejakej veci? V dnešnej dobe letí tak láska k peniazom, majetku, všetci to chcú, mamona, mamona a mamona, nič viac nič menej. Ľudia milujú prachy, no v prvom rade, musia piť a jesť. Raz to milovníci prachov pochopia, no to bude bohužiaľ neskoro.

V poradí 4. blogu sa objavilo niekoľko komentárov ktoré sa ma dotkli, našťastie v dobrom slova zmysle. Niečo o pseudointeligentoch at´ď. JA osobne uznávam doktorov (samozrejme, prosím páni doktori, nezabúdajte že aj vy musíte jesť!) a pod.. ja sám uznávam dôležitosť vzdelania, sám som na výške, no neuznávam určitý typ vzdelania. Povedzte mi normálne, na čo nám je toľko báb ktoré idú na masmédia, tlač, medzinárodné vzťahy, keď po škole nemajú prácu?? Načo sú vôbec dobré také školy? A školy s poľnohospodárskym zameraním, napríklad aj v Česku, robia zápis na 3x aby zaplnili aspoň minimum ľudí na otvorenie odboru, zatiaľ čo na tie vyššie uvedené zoberú všetkých hneď (aj nadpočet) zoberú ako sa vraví ,, Aj trávu popri ceste“….. Nevadí, nejdem sa rozčuľovať. My to máme stále rovnaké, mnoho driny, málo ľudí, ešte menej peňazí, a ráno chuť vys… kašľať sa na to, no SRDCE nepustí. Ja sa na to vykašlem a bude to mať taký dopad že mlyny nebudú mať z čoho mlieť múku. Nebude múka tak nebude pečivo a takto ďalej a viete až kam to zájde! Viete a uvedomujete si akú obrovskú zodpovednosť nesie na svojich pleciach každý jeden „obyčajný traktorista“???

Ľudia, snažíme sa čo je v našich silách a ešte omnoho viac. Poľnohospodárstvo je odvetvie závislé od počasia, nie od nás. My pracujeme pre vás, aby sme vás zasýtili do plnosti a aby nebol hlad. Robíme od svitu do mrku, nie pre peniaze, nie pre chválu a slávu. Nespieva sa o nás, netočia o nás seriály, na internete sa o nás veľa nepíše, pre niektorých ako by sme ani neboli. My nemáme veľa času sedieť na tých Fejsbukoch a iných onlajnoch, lebo my neustále jazdíme na traktore/ na kombajnoch.

S obrovskou pokorou v srdci a hlavou sklonenou k tej vzácnej zemi váš Pepi